Svet podľa Daliborka

Svet podľa Daliborka je filmový portrét autentického českého muža z Prostějova, ktorého štáb Víta Klusáka sledoval počas dvoch rokov (2015-2016). Dalibor K. (37) pracuje ako maliar, natáča amatérske horory, skladá nahnevané piesne, maľuje a je neonacista. Blíži sa k štyridsiatke, žije so svojou mamou Vierou (63), nenávidí svoju prácu, rómov, Židov, utečencov, homosexuálov, Merkelovú, pavúky a zubára. Ešte pred aktuálnou vlnou YouTuberov sa jeho domáce video s vystreľovacím obuškom stalo hitom českého internetu.
Natáčanie dokumentárneho filmu o živote obyčajného neonacistu s umeleckými ambíciami sa začalo práve vtedy, keď Daliborkova matka sa prostredníctvom Facebooku zoznámila so Slovákom, Vladimírom (47), ktorý s obľubou hovorí, že „z cigánov by najradšej urobil asfalt“. Vladimír po čase začal s rodinou bývať a matkin nový vzťah rozpútal u Daliborka odhodlanie nájsť si tiež vážnu známosť. Film o osamelom mužovi, ktorý zasvätil svoj život nenávisti, klamstvám, Playstationu a Facebooku, tým dostal skutočnú dynamiku.
Svet podľa Daliborka je pohľadom do sveta „obyčajných slušných Čechov“, ktorým chýba Adolf Hitler. „Veď on je dobrý, len má hlúpe názory,“ hovorí v jednom momente o Daliborovi jeho matka. Dalibor však zastáva názory, ktoré dnes počujeme čím ďalej, tým častejšie. „Bohužiaľ, toto nie je portrét jedného „blázna“, film ukazuje, že s nenávistnými postojmi súhlasia jeho kolegovia, spolužiaci, kamaráti i najbližší. Našou neskromnou ambíciou je prostredníctvom Daliborka nahliadnuť do hláv a sŕdc tisícom ľudí, ktorí svoj svetonázor podriadili nenávistnému strachu z inakosti,“ hovorí Vít Klusák o svojom filme.
„Dalibora som objavil na YouTube: Holohlavý muž sa vo videu oháňal vystreľovacím obuškom, pôsobil nepokojne, dojemne i komicky. Chvíľu som bol presvedčený, že je to herec, ale ukázalo sa, že nie je,“ hovorí Klusák o úplnom začiatku a nápade na film.
Neonacista Dalibor i ostatné postavy filmu sú úplne autentické. Nachádzajú sa vo svojom prirodzenom prostredí, jednajú a hovoria výhradne za seba. V tomto zmysle sa jedná o dokumentárny film. Snímanie a réžia tak vychádzajú z postupu hraného filmu. „Po ročnom naliehaní Dalibor odsúhlasil, že o jeho situácii vznikne autorský dokumentárny film natočený štýlom, ktorý sa približuje hraným filmom.“ dodáva Klusák.